Kde a s kým som už bol? >>

“malylubo v Ghane” &&  “malylubo v Togu” [Ghana && Togo, Africa]: Nový rok a hneď veľkolepo. Začíname kontinentom, kde som ešte nikdy nebol. Zaslal cestovateľ, barman z Elamu, Marcel. No a my tu na SK mrzneme a on si tam černošky naháňa! :)

“Foťák mi ukradli v Ghane, takže iba s mobilom som na poslednú chvíľu niečo nacvakal.”

“malylubo vo svete” [Franz Josef glacier, New Zealand]: A tak Peťo zasa cestuje. Tentokrát sa vybral z Austrálie pozrieť na Nový Zéland.

“Od januára do apríla precestujem nasledujúce krajiny: Austrália, Nový Zéland, Filipíny, Malajzia, Vietnam, Thajsko, Barma, Rusko.”

“malylubo vo svete” [Milford Sound, New Zealand]: V diaľke vidieť mohutnetýčiace sa fjordy ponad vysokého Peťa.

“Pokúsim sa najbližšie niečo napísať  v lietadle. Zajtra letím do Aucklandu a potom 17-teho letím cez Singapúr do Manily na Filipinách.”

 “malylubo vo svete” [New Zealand]: … a ja som zasa vyvalený niekde na pláži.

 “Po rýchlych raňajkách sme vyrazili na prvý trek po pobreží v okolo Kaikoury, v mojej múdrej knižke Lonely Planet označený ako Must-do… a taktiež, že za to stál.”

“malýľubo v Japonsku” [Great Buddha, Kamakura, Japan]: Danduš vybehla na stáž do Japonska obkukať tamojšie metódy spracovania jadrového odpadu.   “malýľubo v Japonsku” [Kawagoe, Japan]: Danduš podnikla aj malé výlety.   “malýľubo v Japonsku” [Mt.Fuji,Pacific Ocean, Enoshima, Japan]: V diaľke vidieť horu-sopku Mt. Fuji. Opäť zaslala Danda.   “malylubo vo svete” [Chocolate Hills, Bohol (island), Philippines]: … a Peťova nekonečná cestovateľská sága pokračuje.

“Tesne pred Carmen sme odbočili na vyhliadku k miestu zvanom Chocolate Hills (čokoládové kopce). Išlo o 1268 takmer identických kopčekov vysokých asi 120 m, ktoré sú v čase sucha pokryté suchou hnedou trávou – „čokoládou“. Vedci tvrdia, že vznikli koróziou a zvetrávaním starého koralového útesu. Legenda hovorí o spadnutých slzách nešťastne zamilovaného obra… no nechám na vás čomu uveríte.” “Filipínska kuchyňa nie je zasa tak veľmi odlišná od tej našej, ale určite používajú viacej ryže. :)”

“malylubo vo svete” [Bacuit Archipelago, Palawan(island), Philippines]: Peťov cestovateľský denník čítavam po večeroch veľmi rád. Zachytáva veľa vtipných príchod z ciest.

“…vyzerám jak dáky blbec na pláži, mne to nevadí, mne to nevadí.” (Text z piesne Abstinent od skupiny Para) “Záliv je tvorený hlavne vápencový skalami trčiacimi kolmo zo zeme / z mora, ktorý pozostáva z viac ako 100 pláží, džungľové pralesy a mangrovníkové lesy na brehoch, prehistorické jaskyne, vodopády a lagúny s viacej ako 30 miestami na potápanie. Niektoré miesta sú také magické, že sa stali predlohou kníh a neskorej aj filmov, ako napríklad skrytá pláž (film Pláž (The beach)) ku ktorej sa dá dostať iba podplávaním skaly vo vode. Ďalej sa tu nakrúcali niektoré verzie televíznych reality show ako „The amazing race“ alebo aj „Surviver“. Za celý deň sme prešli našou súkromnou lodičkou s kapitánom Bernardom asi 5 miest, viacej sa toho naozaj nedalo a ku koncu dňa sme už aj tak boli unavení. Tu na Filipínach sa aj tak stmieva veľmi skoro a už niekedy okolo šiestej večer je celkom tma, takže nám ani nevadilo že sa naša plavba skončila už okolo štvrtej hodiny.”

“malylubo” [Ifugao, Luzao, Philippines]: “Bude pršať, či nebude pršať?” Tak takéto otázky si určite nekladie cestovateľ Peťo. “Veď neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista!” :)

“Ryžové terasy nás obklopovali skoro celú cestu boli plne využívané na svoj pôvodný účel, pestovanie ryže. Miestnym farmárom je úplne jedno aké je počasie, pracovať sa musí, inak nemajú čo jesť. Tu vyžijú naozaj iba z toho čo dopestujú a tí čo nepestujú, zarábajú na turizme. Takže sme tu chodili po súkromných terasách, kde sa v bahne po kolená brodili miestni, ktorí čistili steny terás, presadzovali sadeničky, alebo iba skyprovali pôdu šliapaním na mieste … po kolená, v bahne, za neprestajného dažďa. Dĺžka všetkých terás v oblasti Ifugao dohromady by dosiahla z jednej strany zemegule na druhú, celkovo plošne pokrývajú okolo 10 000km2 v nadmorskej výške okolo 1500 metrov nad morom.”

“malýľubo v Batad” [Ifugao, Luzao, Philippines]: Nuž, ak radi čítate cestovateľské denníky ako ja, tak hľa, ľaľa: http://petovezapisky.blogspot.com.au/2013/02/filipiny-ryza-blato.html

“Mestečko Banaue je vstupná brána do regiónu zvaného Ifugao s ryžovými terasami rovnakého názvu (Ifugao Rice Terraces) zapísanými do svetového dedičstva UNESCO. Tieto terasy zobrazujú neskutočný um a vysoké inžinierske riešenie, ktoré začína na úpätí hôr a postupne sa šplhá až do výšky niekoľko stoviek metrov rozprestreté po celom území oblasti. Postavené pred viacej ako 2000 rokmi je takto vytvorený dokonalý systém zavlažovania v terasách, ktorých steny vysoké aj niekoľko metrov a tvorené hlavne blatom, po ktorých nebolo veľmi jednoduché sa prechádzať. Hlavne keď tak dobre zapršalo, o čo sme núdzu nemali, tak sa blatové chodníčky zmenili na blatové šmykľavky.”

“malýľubo v St. Puy-Vincent” [St.Puy-Vincent, France]: Babizne Ifa a Katka na zimnej lyžovačke vo fran. alpách. Vraj tam zažili veľmi veľa vtipných príhod. :)   “malýľubo vo svete” [Brunei]: S cestovateľom Peťom pri Istana Nurul Iman palace

“Brunej je klasifikovaný ako konštitučný sultanát, čo v praxi znamená že tu vládnu bežné zákony ale súčasne aj zásady Islamu, ktoré môžu byť aj tvrdo potrestané. Jeho veličenstvo (a teraz si nevymýšľam) Paduka Seri Baginda Sultan Haji Hassanal Bolkiah Mu’izzaddin Waddaulah (pre kamarátov iba Hassanal Bolkiah) je absolútnou mocou štátu už od roku 1959 vládne síce dobre, ale podľa miestnych už trochu starne. V Islame je úplne zakázaný alkohol (ako konzumácia, tak aj predaj), čo pre zostávajúcu ne-islamskú jednu tretinu populácie znamená maximálny nedostatok akýchkoľvek spoločenských zariadení a akcii (žiadne bary, kluby, použiteľné reštaurácie). Čo však v značnej miere pomáha z Bruneja robiť jednu z najbezpečnejších krajín na svete. Proti Islamu a sultánovi však nesmiete povedať nič. Toto všetko som sa dozvedel od môjho kamaráta Ziera, u ktorého som zostal pár dni na gauči. Ten ma tiež zobral na oslavu čínskeho nového roku k jeho rodine a nakoniec k jeho šéfovi. V praxi to vyzerá ako naša veľmi zlenivelá šibačka. Aj s jeho sesternicami sme išli od rodiny k rodine, kde vždy vybozkávali všetky tetičky, dostali pomaranč (niekedy aj peniaze) a išli sme ďalej.”

“malýľubo vo svete” [Sepilok, Rainforest Discovery Centre, Malaysia]: S cestovateľom Peťom.

“A ako by to nebolo málo, vždy sa proste nejaká cesta autobusom musí stať dobrodružstvom, niečo nám po ceste hrozne buchlo pod autobusom. Vodič sa aj snažil prísť na to čo to bolo, ale ani po pol hodine nič nenašiel a tak sme pokračovali s prekvapením ďalej. To sme rozbalili na ďalšom hraničnom priechode, kde sme zastavili v kolóne aut a vodič sa vybral na imigračne vybaviť svoje papiere, a autobus sa pomaličky dal do pohybu smerom na najbližšie… s nami vo vnútri… bez šoféra… a očividne už aj bez ručnej brzdy…. no náš zdatný šofér, ala Indiana Jones hneď skočil naspäť za volant a celý kolos zasa zastavil. Od teraz všetky naše zastávky vyzerali ako komické scény z filmu Bohovia musia byť šialený, kedy vždy vodič vyskočil ešte takmer za jazdy aby hodil veľký kus dreva pod koleso. Ďalšiu scénku ako z Chaplina sme pozorovali na ďalšom prechode, kedy v silnom vetre nášmu komikovi uleteli všetky papiere k autobusu a zmätene ich naháňal medzi autami. Celú atmosféru ešte nakoniec vyhrotili ceduľky pri odpočívadlách, ktoré varovali pred výskytom krokodílov. Celé Borneo je totiž jedna veľká bažina plná krokodílov, hadov a bohvie čo všetkého.”

”malýľubo pri Baltiku” [Dziwnow, Poland]: Jozef a profesor vybrali sa mudrovať na konferenciu o podmorskej ťažbe pomocou robotov.

“Nikto nemá v malíku, tú slovenskú gramatiku. A tak pravda najavo tu o nás vyšla, že v hlavách máme iba čísla.” :)

 

”malylubo in Taiwan” [Tainan, Taiwan]: Moja najväčšia folklóristka-tanečníčka Mariánka na  Medzinárodnom folklórnom festivale na Taiwane navštívila snáď všetky tamojšie školy,  združenia, chrámy, čľapkala sa v mori, vyskúšala tradičné jedlo a tancovala všade, kde sa dalo. Spoznala tak neuveriteľnú prívetivosť a priateľskosť miestnych ľudí. A takto si cestuje a tancuje už niekoľko rokov pre radosť a pre FS Technik (http://www.fstechnik.sk/).

  “malýľubo vo svete” [Halong Bay, Vietnam]: S cestovateľom Peťom na večné časy a nikdy inak. :)

“Hanoj je pekné mesto, teda hlavne jeho staré štvrte, plné malinkých domčekov, obchodov a tisíckami pouličných predajcov, no je na čase ho opustiť a večer sme už ležali v ďalšom nočnom – spacom autobuse. Naša ďalšia destinácia bola bývalé hlavné mesto Hue, vzdialené asi 12 hodín jazdy autobusom. Toto bola pre mňa asi jedna z najhorších jázd v živote. Zvyčajne takéto diaľkové autobusy zastavajú každé štyri hodinky, a niekedy až na 30 minút, takže je možné aj niečo teplé zjesť. No tento zastavoval iba kvôli fajčiarskym prestávkam šoféra, ktorý nás aj tak nenechal vyliezť von na WC. Je pravda, že v autobuse bola aj toaleta, ale skúste sa uvoľniť v kabínke veľkej 60 x 60 x 180 cm! Striedajúco sa zapínajúca klimatizácia sa miešala s teplom od motora, tak som sa chvíľami potil a chvíľami triasol od zimy. Sedačky v týchto nočných busoch sú dizajnované viacej ako ležacie, no stále sú celkom úzke a krátke. Už z prvej skúsenosti sme si teda vždy snažili uchytiť ležadlá v zadnej časti, kde je viacej miesta za hlavou a môžeme uskladniť naše príručné veci. A v niektorých sa dalo otvoriť ešte malé vetracie okienko… (cez ktoré som v meste pár krát dostal cez držku haluzami so stromov).”

“malýľubo vo svete” [Ankgor Wat, Cambodia]: Chrám Ankgor Wat.

“Hmmmm, tak takto tu kedysi stála Lara Croft – Angelina Jolie, keď točila Tomb Raider”, vzdychol Peťo a pokračoval ďalej v šliapaní po Kambodži.

“malýľubo vo svete” [Ankgor Wat, Cambodia]: Tak tento nápis ma naozaj dojal. Malylubo poskladaný z originálných dielcov chrámu Ankgor Wat z 12.storočia. :)   “malýľubo na maledivách” [Hanimaadhoo (island), Maldives]: Fotografka Katka sa vybrala na výlet na Malé Divy. Bývala na ostrove obývanom miestnymi, čo je dosť novinka, keďže to povolili len pred tromi rokmi, dovtedy sa dalo byt iba v rezorte. No a tento pekný výhľad je z ostrova Hanimaadhoo.   “malýľubo vo svete” [Sukhothai,  Thailand]:

“Thajsko si veľmi veľa ľudí spája hlavne s plážami alebo aj šialeným Bangkokom. To, že tu je aj bohatá a zaujímavá história už nezaujíma tak veľa ľudí. Fotka je z mesta Sukhothai, ktoré v svojom čase ovládali Khmerovia (tí istí týpci, čo postavili aj chrámy v Angkore).”

“Malylubo vo svete Long Neck Karen People” [hidden north villages, Thailand]:

“Hŕstka utečencov z krvavých konfliktov v Barme, ktorí našli aspoň slabý azyl na severe Thajska v skrytých dedinkách. Nemajú žiadne doklady, takmer žiadne práva, pracovať nemôžu, ale aspoň sú dobrým obchodným artiklom v turistickom svete a za návštevu ich dediny je niekedy nutne dobre zaplatiť. Ich krky nie sú však v skutočnosti naťahovane, to ich klúčne kosti sú stláčane dolu, čim sa vytvára ilúzia dlhého krku. S niekoľko kilovými “náhrdelníkmi” sa voľakedy ženy zdobili na zvýšenie svojej krasy, no v súčasnosti už ide iba o turistickú atrakciu, no nosiť ich musia stále… dokonca nútia aj mladé generácie … Neustály tlak spôsobuje bolesti a ťažkosti v pohybe … spanie v správnej pozícii sa musí naozaj naučiť.”

“Malylubo vo svete” [Plain of jars, Phonsavan, Laos]:  alebo aj Planina džbánov. Peťo pózuje ako “Mistr světa v těžké váze” :)

“Nikto nevie načo boli kamenné džbány používané a ako sa na planiny dostali. V poslednách rokoch v nich výskumy odhalili pozostatky kostí, a začina sa zauživať názor, že tieto obrovské kamenne nádoby (najväčší z nich má až 6 ton) boli použivane k uloženiu pozostatkov zosnulých. Džbány v provincii Phonsavan ako zázrakom prežili husté bombardovanie počas Indočínskej vojny. Odhaduje sa, že iba na provinciu Phonsavan bolo zhodených toľko výbušnín, ako v celej druhej svetovej vojne dohromady. To z Laosu robí jednu z najbombardovanejších krajín na svete… trochu smutne prvenstvo.”

“Malýľubo vo svete” [Mount Elbrus, Caucasus mountains, Russia]: Aj tento rok ma maratónec, zdolávač štítov, Štofi vyteperil na vysokánsky kopec Mount Elbrus (5642 metrov). Už sa teším na nasledujúce spoločné osemtisícovky a šťastné návraty.   “MALYLUBO” [Caen, France]: Vedátor Marián, zaoberajúci sa liečbou cukrovky, zavítal aj tento rok na konferenciu, ktorá sa konala Francúzsku. Mestečko Caen sa nachádza v severozápadnej časti FR. Na obrázku je vidno Hôtel de Ville (town hall) of Caen.    “Malýľubo pri Tre Cime”,  “Malýľubo v Dolomitoch” [Tre Cime, Dolomites, Italy]: Učiteľka Zuska a jej priateľ Nobody sa vybrali vibramami rozšliapať vápencové pohorie Dolomity. Nielenže si tam spolu títo mladí užívali vrcholovú romantiku, naďabili aj na kus histórie:

“Přes drtivou početní převahu se italským jednotkám nepodařilo dosáhnout rozhodujícího průlomu a provizorní fronta se stabilizuje na linii hřebenů Dolomit. Začíná zdlouhavá válka a každé sedlo a vrchol. Ve specifických podmínkách přichází na řadu nové způsoby boje, jako ražení minových štol a následné vyhození protivníkova postavení do povětří, budování kasáren a chodeb v ledovci (Marmolada) a nasazení speciálních horských jednotek, které dokázaly s plnou polní předvádět hrozivě vypadající horolezecké kousky. Zvláště těžké boje probíhaly na jinak bezvýznamné vyvýšenině Monte Piana kolem které vedly přístupové cesty z Cortiny do jihorakouského Pustertalu. Na vrcholu se dnes nachází horský kanón vyrobený ve Škodových závodecha mnoho do skalního povrchu vysekaných postavení O zdlouhavosti války svědčí i Italská postavení ukrytá před nepřátelskou palbou na Monte Cristalu. V zimním období umíralo více vojáků na následky zimy než vinou nepřítele. Nejvýznamnější minové chodby se nachází v blízkosti průsmyku passo Falzarego dlouhé více než 1 km. Na jižní (italské) frontě proběhlo celkem 15 vojenských ofenziv z toho 12 italských. Válka v Dolomitech končí na podzim roku 1917, kdy Italové opouští svá postavení v důsledku pro ně se nepříznivě vyvíjející ofenzivy na řece Isonzo.”

“Malýľubo vo svete” [Bagan, Myanmar]: Cestovateľ Peťo obklopený nespočetným množstvom baganských chrámov.

“Bagan, ako je pre jednoduchosť nazývaná celá oblasť chrámov, je pre mňa ďalším z dych berúcim divov postavených človekom. Celá oblasť bola postupne zastavovaná približne po dobu 230 rokov v priebehu 11. – 13. storočia a teda omnoho skorej ako sa vôbec začali stavať architektonicky úplne odlišné chrámy v Angkore. Na stavbu sa tu v Bagane miesto kameňov použili ľahšie spracovateľné tehly, ktoré všetkým stavbám dodávajú nádherný červeno sfarbený charakter. Mnohé z chrámov boli počas nájazdov Mongolov strhnuté a tehly použité na stavbu pevnosti, no v súčasnej dobe celý komplex stále zahŕňa viacej ako 4000 budhistických chrámov a denne sú vykopávané ďalšie a ďalšie. Celá oblasť bola ďalej navyše vystavená minimálne šestnástim ničivým zemetraseniam (posledne v roku 1975). Vo svojom čase boli chrámy funkčným mestom spolu s ďalšími stovkami drevených palácov, domov a kláštorov, ktoré však nevydržali do dnešných dní.”

“Malýľubo vo svete” [Yangon, Myanmar]: Pagoda Shwedagon (Zlatá pagoda) je pokrytá zlatými lístkami a viac ako 6000 diamantami. Vo svojich základoch ukrýva vraj osem budhových vlasov, ktoré tam priniesli kupci Taputha a Bhallika ako dar od samotného Buddhu. V popredí možno vidieť putovného mnícha Peťa.

“Dobrú chvíľku sme pozorovali okoloidúcich, ktorí taktiež nie veľmi svojím výzorom zapadajú do charakteru obyvateľov juhovýchodnej Ázie a viacej mi pripomínajú Indov. Taktiež mnohí chlapi namiesto nohavíc nosia niečo ako sukňu s veľkým uzlom vpredu v strede – tzv. „Longyi“. Spočiatku sme na nich pozerali naozaj podivne, hlavne keď si ju rozviazali, roztiahli na obe strany, poopravili a zasa uzlom priviazali. Samozrejme sme sa tiež boli vystavovaní na obdiv, nie odhaľovaním našich nohavíc, ale z dôvodu veľkého uzavretosti krajiny tu ešte tak nie sú zvyknutí na turistov nezostali sme bez povšimnutia takmer nikomu. Najprv s nechápavým výrazom tvári vypustia všedný život a iba zazerajú na nás, no po jednoduchom pozdravení, alebo iba prikývnutím na znak dobrého rána sa okamžite usmejú a odzdravia späť. Mnohé úsmevy sú na rozdiel o našich bielych zafarbené do krvavo červena, čo je však spôsobené najmä žuvaním miestnych orechov betelu. Aký účinok na organizmu tieto plody majú sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Pred silným slnkom, ktoré vyženie teplotu už od skorého rána takmer k štyridsiatke, sa miestni chránia potieraním tváre ochranným krémom vyrobeného zo stromu Thanaka. Takto stretáme mnohé ženy, deti a sem-tam aj mužov s potretými lícami a čelami. Flákanie po miestnych zastrčených uličkách sme si naozaj užívali, a miestna architektúra, ovplyvnená hlavne kolonizáciou Veľkou Britániou, je naozaj krásna a v spojení s hustou vegetáciou a zlatými pagodami vytvára z Yangonu jedno z najkrajších miest v juhovýchodnej Ázie. Popisky uličiek hlavne v lokálnom jazyku je trochu mätúce, ale našťastie sú hlavné ulice označované aj číslami, takže napríklad ulice číslo 1 až 49 idú zo severu na juh a ulice 50 – 99 smerujú z východu na západ. Taktiež je veľa ulíc postavených kolmo na seba vytvárajúcu hustú mriežku.”

“Malýľubo” [Stonehenge, Wiltshire, England]: Ako Peťo a Stano staré stoporené kamené navštívili. “Malýľubo v Andalúzií” [Playa De Bolonia, Cadiz, Spain]: Špaky s Vierkou a dcérkou Máriou na dovolenku do diaľav zavítali. “Malýľubo v Harbine” [Harbin, China]: Jozef spolu s tímom šikovných študentov z FEI STU sa zúčastnili celosvetovej súťaže a v silnej konkurencii z celého sveta skončili na zaslúženom šiestom mieste. A pravdaže, nezabudli si pribaliť aj mňa. … no a ešte ukecať nejakú tú šikmoočku na pózovanie :)  http://urpi.elf.stuba.sk/sk/content/studenti-stu-uspesne-reprezentovali-na-celosvetovej-sutazi-freescale-cup “Malýľubo” [M’Hamid_El_Ghizlane,Marocco, Africa]: ” Pred dvoma týždňami si sa objavil na saharskej púšti blízko dedinky Mhamid, kde sme prespali vonku pod holým nebom s tamtamami a domacími černochmi,” napísal do emailu dobrodruh doktor Michal. “Malýľubo na plťke okolo sveta s námorníkom Robom” [somewhere in Atlantic]: Námorník Robo na potuľkách svetom.   “Malýľubo na plťke okolo sveta s námorníkom Robom” [Palmeira, Luma, Cape Verde]: Som zakotvil. [Pour féliciter 2014]

Rok 2014>>

/*  Posielajte fotky s nápisom: “malylubo in … (názov mesta, štátu)” a nezabudnite zakomponovať aj typické pozadie pre danú krajinu (skaly, palmy, kaktusy). malylubo [at] gmail.com Teším sa ;) Bon voyage. */